Kupujete si nový elektromobil s deklarovaným dojazdom 500 km, ale po troch rokoch intenzívneho používania zistíte, že pri plnom nabití reálne prejdete len 420 km, pričom v zime tento počet klesne ešte dramatickejšie.

Vrátite sa z práce, zapojíte elektromobil do bežnej zásuvky v garáži a po dvoch hodinách zistíte, že plastový kryt zásuvky je rozpálený a v celom dome vyplo všetky ističe. Toto nie je strašidelný scenár, ale realita pri pokuse nabíjať moderné batérie s kapacitou nad 60 kWh cez infraštruktúru, ktorá bola navrhnutá pre vysávač alebo kávovar.

Stojíte pri nabíjačke s vybitou batériou, ktorá má podľa technického listu 13 kWh, a zistíte, že reálny dojazd v zimnom režime klesol z deklarovaných 60 kilometrov na necelých 35 kilometrov.

Kým pri spaľovacom motore (ICE) je výmena oleja každých 15 000 km alebo 12 mesiacov rutinný rituál, majiteľ elektromobilu (EV) môže stráviť rok bez jedinej návštevy servisu, až kým mu nepríde upozornenie na výmenu filtra klimatizácie.

Stojíte pri superrýchlej stanici, sledujete na displeji, ako cena za kilowatthodinu stúpa na 0,60 €, a uvedomujete si, že za posledných 20 minút ste do batérie „naliali“ ekvivalent 15 eur, čo je pri bežnom domácom tarife takmer trojnásobne viac.

Stojíte pri nabíjačke na diaľnici, vonku je -5 °C a zvyčajný dojazd 500 km sa práve zmenil na reálnych 310 km, pričom rýchlosť nabíjania klesla z 150 kW na smiešnych 40 kW kvôli nízkej teplote článkov.

Vrátite sa z práce domov a zistíte, že váš partner práve odjazdil posledných 50 kilometrov na vašom jedinom rodinnom dieseli, ktorý ste potrebovali na ranný odvoz detí do školy a následný presun do kancelárie.

Stojíte pri nabíjačke v mraze -7 °C a sledujete, ako sa dojazd Vášho vozidla znižuje rýchlejšie, než stihnete vypiť kávu z automatu.

Stojíte pri nabíjačke na diaľnici, displej vám ukazuje 150 kW, ale vaše auto reálne prijíma len 60 kW, hoci výrobca sľuboval viac.